Nezaradené

Svadba v San Franciscu

Fotiť svadbu mimo Slovenska – to je asi sen každého slovenského fotografa / kameramana. Nie preto, že by sa nám tu nepáčilo, ani nie pre to, že by naše svadby neboli dosť dobré. Ale je to pre nás veľká výzva a zároveň aj odmena, dostať sa s našou prácou až za hranice, ísť niekam, kde to nepoznáme, niekam kde niesme minimálne dva krát za sezonu…Taktiež aj láska k cestovaniu a spoznávaniu nových miest je veľkým lákadlom.  Mala som to šťastie, že sa mi takáto možnosť naskytla :)
Pýtate sa ako? Ako sa obyčajný slovenský fotograf dostane na svadbu do Ameriky? Kedže niesom destination fotograf a moje jazykové a cestovateľské schopnosti sú veľmi slabé, bolo to skôr o šťastí, náhode a o tom poznať správnych ľúdí, mať v správny čas trošku šťastia, dobrú konšteláciu hviezd a hlavne mať voľný termín (kedže som ku klientom veľmi korektná a nikdy neruším zakázky kvôli lepšej ponuke)

Nevesta (Mirka) je slovenka a narodila sa na Slovensku. Neskôr vycestovala do Ameriky, kde spoznala svojho nastávajúceho (američana) Christiana. Kedže ceny za foto a video služby sú u nich veľmi vysoké a kvalita ani zdaleka nezodpovedá cene, rozhodla sa osloviť môjho kamaráta kameramana Lukáša, ktorý jej kedysi točil stužkovú. Jeho a aj jeho tím táto ponuka veľmi zaujala a preto ju prijal. Kedže Mirka zháňala aj fotografa, oslovili aj mňa. Honorár za túto svadbu nebol ani zdaleka tak lákavý, ako si myslíte. My sme však napriek tomu urobili výnimku a s túžbou spoznávať svet, sme sa rozhodli túto ponuku prijať a spraviť si výlet “za veľkú mláku” :)

Do San Francisca sme teda vycestovali. Išli sme traja – dvaja kameramani + ja. Nevesta Mirka nám v dostatočnom predstihu kúpila letenky a ubytovanie nám zohnal Lukáš cez Airbnb. Let bol vcelku dlhý, kedže sme mali prestup v Londýne. Do San Francisca sme prišli večer a zničení z náročnej a dlhej cesty sme sa tešili ked sa ubytujeme. Na letisko pre nás prišla Mirka a odviezla nás na nás apartmán. Nejak sme sa dostali dnu, no nikto nás nečakal. V byte bývalo niekoľko rôznych ľudí, takže si nás ani nevšimli. Vybrali sme sa teda do našej izby hladať svoje postele, kde si zložíme veci. V tom nás ale prekvapilo, že postele neboli ustlané a boli na nich cudzie veci. Nechápali sme, prečo naša izba nieje pripravená a bývajú v nej iní ľudia. Tak sme sa teda s našimi chabými jazykovými schopnostami rozhodli zavolať majitelovi a opýtať sa vo co go. Ten nám povedal, že máme prísť “až zajtra”. Nechápali sme, čo sa deje, ked v tom Lukáš skontroloval náš bookin a zistil, že nám omylom bookol ubytko až na další deň… Stratení, neosprchovaní a unavení sme rozmýšlali, čo budeme robiť. V nevesty sme spať nemohli, kedže už mali byt plný hostí a iné ubytovanie sme takto na rýchlo zohnať nevedeli (ani sa nám nechcelo platiť 100 dolárov kvoli tomu, aby sme sa vyspali a išli preč). Tak nám teda nezostávalo nič iné, ako sa vrátiť naspať na letisko a vyspať sa “na hulvátov” tam :D

No veľmi nadšená som nebola, čo Vám poviem…
Na letisku bola zima, nemala som dostatok teplého oblečenia (kedže som vdaka americkým filmom som bola v tom, že v Californii je teplo :D) Nejak sme sa ale vyspali a čakali na ráno. Skoro ráno /okolo 4-5/ sme išli zisťovať ako a kde si rentnúť auto. Auto sa dalo prenajať priamo na letisku, takže sme nemuseli nikam daleko chodiť. Po pár formalitách sme auto dostali a tešili sa, že môžeme vypadnúť z letiska. Ubytovať sme sa mohli až neskôr, tak sme chceli aspoň využiť zostávajúci čas a pozrieť si prvý krát krásne San Francisco. Vonku bola ešte tma, takže sme sa  rozhodli ísť si pozrieť východ slnka z Golden Bridge.
Po as 15 minutách motania sa, sa nám podarilo výjsť von z podzemného parkoviska. Ako prvé sa podarilo Jakubovi odbočit do protismeru, kedže semafori a značky sú v Amerike trošku inak, ako u nás na Slovensku. Poviem Vám, že mi nebolo včetko jedno… :)

Nakoniec sme to nejak /bez následkov/ otočili na správny smer a vybrali sa na Golden Bridge, kam sa nám aj úspešne podarilo doraziť. Huraaaaa, konečne niečo pekné, prvé dojmy, prvé fotky… Napriek všetkému a napriek tomu, že som vyzerala ako po dvojdňovej žurke, výhľad bol naozaj krásny a stál za to! <3